Kniha sudcov 16:

1 Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku, vošiel k nej. 2 Len čo obyvatelia Gazy počuli: „Samson prišiel sem,“ zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: „Na úsvite ho zabijeme.“ 3 Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu.

4 Potom sa v údolí Sorék zaľúbil do ženy menom Delila. 5 Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: „Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šeklov striebra.“ 6 Delila naliehala na Samsona: „Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ovládli.“ 7 Samson jej povedal: „Ak ma poviažu siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými lukovými tetivami, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 8 Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala. 9 Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On však roztrhol tetivy, ako sa trhá niť z kúdele, keď sa jej dotkne plameň, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené. 10 Vtedy Delila povedala Samsonovi: „Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď, čím ťa možno spútať.“ 11 On jej odvetil: „Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 12 Nato Delila vzala nové povrazy, spútala ho nimi a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite. 13 Delila vyčítala Samsonovi: „Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi, čím ťa možno spútať.“ Odpovedal jej: „Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 14 Vtedy ho uspala, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. 15 Delila mu dohovárala: „Ako môžeš povedať: ‚Milujem ťa,‘ keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ 16 Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na smrť unavený, 17 otvoril jej svoje srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.“ 18 Delila videla, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: „Teraz už poďte, lebo mi úplne otvoril srdce.“ Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro. 19 Ona ho uspala na svojich kolenách a zavolala jedného muža, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. 20 Vtedy zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: „Ako vždy dosiaľ, aj teraz zhodím ich putá.“ Nevedel však, že Hospodin odstúpil od neho. 21 Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť. 22 Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť.

23 Filištínske kniežatá sa zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dagóna a oddali sa zábave. Vraveli: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona.“ 24 Keď ľud uvidel Samsona, oslavoval svojho boha a volal: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.“ 25 Keď sa rozveselili, zvolali: „Doveďte Samsona, aby nás pozabával.“ Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy, 26 Samson povedal mládencovi, ktorý ho viedol za ruku: „Veď ma, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť.“ 27 Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Samsonom. 28 Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: „Pane, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, Bože, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.“ 29 Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy, na ktorých spočívala stavba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. 30 Povedal: „Nech zomriem spolu s Filištíncami.“ Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕtvych, ktorých usmrtil, keď zomrel, bolo viac ako tých, čo usmrtil zaživa. 31 Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili, odniesli ho, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manóacha. Samson súdil Izrael dvadsať rokov.

Pridaj komentár